V druhej polovici devätnásteho storočia prichádza na kliniku Košikawa mladý lekár Noboru Jasumoto. Naráža tu na množstvo nariadení svojrázneho, despotického, neústupčivého a navonok odmeraného mestského šéflekára, ktorého každý podľa farby jeho brady volá Červenobradáč (Toširo Mifune). Mladý internista je znechutený spôsobom vedenia kliniky a chce odísť, ale nemôže. Preto sa rozhodne ignorovať všetky nariadenia a predpokladá, že ho hlavný lekár prepustí. Postupne však spoznáva, že každé z nariadení má svoj zmysel a že jeho nadriadený je výborný lekár, ktorý lieči predovšetkým dušu človeka a popritom aj telo. Napriek finančným problémom neprestáva liečiť nemajetných a na ich ochranu sa nebojí postaviť zoči-voči presile.
Je to film o živote a umieraní, o nemilosrdnej pravde a "milosrdnej" lži, o chudobe a bohatstve. O pravej láske, ktorá nie je zmäkčilá, ale primerane prísna, aby vychovávala. ČERVENOBRADÁČ je posledným čiernobielym filmom Akira Kurosawu. Zároveň sa ním akoby uzatvára kruh spoločnej spolupráce úspešnej režisérsko-hereckej dvojice Kurosawa-Mifune. Ako ich spolupráca začala filmom z lekárskeho prostredia OPITÝ ANJEL, tak skončila po šestnástich rokoch týmto filmom z rovnakého prostredia. Snímka, ktorej natáčanie trvalo dva roky, získala v roku 1965 na MFF v Benátkach hlavnú cenu za herecký výkon Tošira Mifuneho.