DVD 3x Dušan Hanák (3DVD) SFU

DVD kolekcia obsahuje: 1. 322 Slovenská psychologická dráma. Príbeh človeka, ktorý sa ocitne v nemocnici s podozrením na vážnu chorobu. Prehodnocuje svoj doterajší život a jeho strenutia s blízkymi i cudzími ľuďmi vytvárajú aj obraz spoločnosti 6O tych rokov, plných nádejí i dezilúzií. Autor - nastoľuje tu základné problémy ľudského bytia, otázky slobody, samoty, nekomunikatívnosti, hľadania vlastnej identity hrdinov a ich miesta v spoločnosti. 2. Ružové sny Peotický obraz lásky dedinského poštára Jakuba a mladučkej cigánky Jolanky. Sú to hrdinovia, ktorí vstupujú do života s omylmi a kotrmelcami, s humorom a poéziou ich mladosti. Jakub okrem listov a telegramov prináša ľuďom okolo seba i radosť. Je hravý a Jolanka cieľavedomejšia. Je nespokojná, chcela by zmeniť svoj život. Jakub si vie vymýšľať a dokáže presvedčiť, že všetky túžby a sny sú splniteľné. Jakub a Jolanka sa k sebe približujú i vzďaľujú navzájom, nachádzajú sa, aby sa opäť jeden druhému stratili... Skutočný život ich naučí chápať, kde sú hranice sna, túžby a skutočnosti. Lyrická tragikomédia RUŽOVÉ SNY o láske dedinského poštára Jakuba a Rómky Jolanky si podmaňuje divákov svojou poetickou atmosférou a jemným humorom už od roku 1976, kedy ju režisér Dušan Hanák nakrútil podľa svojho a Dušekovho scenára. "Rómeo a Júlia" na dedine bez tragického vyvrcholenia, pričom znepriatelené veronské rody nahradila nevraživosť domácich vidieckych komunít - "bielych" a Rómov, ktorí všemožne komplikujú mladým život. Jolanka sa chce vymaniť zo svojho sveta a žiť usporiadaným spôsobom ako väčšina, Jakub zase sníva o voľnosti a hravosti. Hoci túžia každý po inom, túžia zároveň intenzívne po sebe. Prežijú spolu krásne chvíle, ale aj okamihy trápenia. Ich pokus o spoločný život v meste nakoniec stroskotá. Jolanka sa vracia domov medzi svojich. Cesty milencov sa síce rozchádzajú, ale ich ružové sny zostávajú. Jeden z najúspešnejších filmov slovenskej kinematografie, ovenčený množstvom domácich i zahraničných cien, predstavil dvoch nadaných nehercov - Juraja Nvotu /Jakub/ a Ivu Bittovú /Jolanka/. Lyrické milostné výjavy, rázovitý mikrosvet dedinských figúrok, autentický obraz života v rómskej osade, vizuálne zachytený kameramanom Dodom Šimončičom a hudobne vyjadrený Petrom Hapkom, dotvárajú hravé, láskavé a vtipné rozprávanie o jednej nežnej láske. 3. Ja milujem, ty miluješ Hanákove filmy sú apoteózou víťazstva človeka nad sebou samým, víťazstva mravnosti a citu nad životnými podmienkami. Jeho postavy hľadajú v sebe silu prekonať to, čo ich obmedzuje, čo bráni splneniu ich túžob, snov a citov. Tento film, zachytávajúci vnútornú ľudskosť postáv z okraja spoločnosti, sa do kín dostal s 9-ročným oneskorením kvôli absurdnému direktívnemu rozhodnutiu o údajnej "ošklivosti" všetkých postáv a pochmúrnosti ladenia. Starý mládenec Pišta premáha handicap svojho nevábneho vzhľadu alkoholom. Verí priateľstvu s kolegom z vlakovej pošty, svetáckym Vincom. Ten však nešťastne zahynie a osamelý muž získa vysnenú priazeň Vincovej milenky Viery. Osudy neobvyklých hrdinov v neutešených prostrediach stanice, slobodárne a na dedine zachytil Hanák s pokorou, povyšujúc ich na umelecký obraz sveta. Pišta hľadá pevný bod v láske - k matke, k priateľovi Vincovi, k Viere. Vo svojom vnútri je schopný lásku dávať i prijímať, navonok však prejavy jeho citu vyznievajú bezradne, neohrabane a smiešne, kvôli čomu sa pokladá za "nulového človeka". Tvorcovia však presvedčivo ukazujú, že človek schopný citu nemôže byť "nulový", len strata viery a ideálov znamená stratu ľudskosti. Postavu "tuláka-filozofa", ktorý životné hodnoty nedeklamuje a neilustruje, ale ich prežíva a intuitívne vyjadruje svojím konaním, usmerňujúc svojou voľnosťou a slobodou postoje a pocity hrdinov v ich zdanlivo bezvýchodiskovej izolácii, herecky vytvára Juraj Nvota ako typ, stelesňujúci aj v iných Hanákových filoch režisérovo smerovanie do vnútra človeka ako do stredu vesmíru. Hlavné mužské úlohy stvárnili juhoslovanský režisér a scenárista M.Jelič a poľský herec a divadelný režisér R. Klosowski, v netradičnej role zaujme I. Janžurová, výrazný je scenáristický podiel spisovateľa Dušana Dušeka.